plynie stale dokola...
mozno sa mierne posuva po spirale,
ale predsa dokola.
veci co nas zabijaju nam hned na to davaju silu zit,
to co nas zabija nas zaroven naplna.
ako clovek, co zabludil v lese.
znovu sa vracia na miesto odkial vyrazil,
zijeme tie iste pribehy znova a znova.
osoby a obsadenie, len tie sa menia...
***
vraj som dusevny samovrah.
mozno.
mozno som dusevny masochista.
mozno som dusevny sadista.
a mozno som vampir.
vampir, ktoreho jedinou obetou som ja sam...
hryziem si do masa,
krv steha po ruke,
odchadza s nou zivot,
ostava tma.
pijem.
z rany.
vlastnu krv,
zivu vodu,
preberam sa.
dalsi zivot.
vzal som si ho, aj si ho hned vraciam.
pozeram sa okolo seba,
novy svet,
novy ludia,
novy pribeh.
pribeh, na ktoreho konci bude moja krv.
aj tentokrat.
pripravi ma o nu jediny vampir,
ktoreho si pustim k telu.
ja sam.
bojis sa?
neboj sa o mna,
prezijem.
len jedno neviem...
neviem, ci si ta budem este pamatat.
***
ak chces byt so mnou,
existuje jediny recept...
zamestnaj ma.
moju fantaziu, moje pery...
nedovol im hryzt,
miesto toho ich nauc,
miesto toho im rozkaz...
nech sepkaju tvoje meno.
stale dokola.
nech sa z kolobehu stane priamka.
ta je taka ako si chcela.
bez konca...
