Sunday, December 15, 2013

najdi mierku


pred par dnami som absolvoval psychoterapeuticku polhodinku so starou znamou.
(ake je prijemne to takto nazvat!) 

uspesna zena, plne rozbehnuta, kariera vo vysinach, v spolocnosti oblubena, priatelov kopec a nielen na fejsbuku, milujuci frajer, sykorky v krmitku na balkone prospievaju...

idealny stav.

len…

myslel som si, ze len ja riesim take veci.

ze obcas nevladzem, ze mam pocit, ze som uplne nanic, ze vsetko na svete mi unika, ze nevyuzivam zivot... aj ked zijem asi za troch.

ze unava.

ze nevie, ci je dost dobra.

ze nevie co s tym...

…. 

obcas, ked bojujem s vlastnou identitou, ked sa neviem zaradit, tak viem, ze chyba je v referencnych hodnotach. davnejsie som prisiel na to, ze neustalym pohybom (postupom?) v hodnotovom rebricku stracame realny pohlad na vec… na  s e b a. 

stracame m i e r k u.

raz som nahodou prisiel na to, ako to znovu "nakalibrovat".


stal som vtedy pred kopcom, ktory som si pamatal z detstva, ze je obrovsky. 

nebol. bol uplne malicky. 

len taky briezok. na miestach, kde som travil vela prazdnin a kde som uz roky nebol.

vtedy sa mi vratili spomienky, zrazu som si pamatal presne tie veci, ktore som si myslel ako dieta. 
ze ake to bude, ked budem velky.

velky uz som a preto som si sadol na zem a este sa trosku prikrcil.

ano! toto je ten spravny pohlad! 

kopec nadobudol povodne rozmery. bol znovu obrovsky a ja... maly.

uz som videl, odkial som vysiel, ako som vyrastol a ci do spravnej podoby.

porovnal som sa s tym chlapcom.


stacil spravny uhol pohladu.


preto..

ak mate horeuvedene pocity,

vratte sa na miesta, odkial ste vysli a kde ste davno neboli. 

do vytahu, v ktorom ste sa volakedy tak bali, lebo ste nedosiahli na tlacitka.
vidite? ked ich pozerate zdola, zas je ten pocit spat.

navstivte svoju zakladnu skolu, spomente si na to, kde ste mali triedu, kde ste zacinali a pozrite si tie male stolicky. su ozaj strasne, strasne malicke… prvacke. nebudete verit vlastnym ociam.

najdite na povale u starych rodicov vas prvy bicykel. garantujem, ze je stale tam.

dokonca aj luk, ktory ste si vyrobili a nikdy nestrielal. je zaveseny presne tam, kde ste ho nechali. len ten hacik je nejak smiesne nizko nad zemou.



vratte sa do detstva, pozrite sa znovu svojimi ocami, ake ste mali vtedy.

potom, ked sa znova postavite, tak to uvidite...

kto ste, kam ste sa dostali. 

mozno budete mat dobry pocit, alebo aspon pocitite, co by ste mali urobit, aby ste ho mali.

….

tie veci sa nezmenili..

kopce, lavicky, vytahy… stale tam su.

budu.

pre vas.


vratite sa tam o dalsich 30 rokov a najdete tam 7 rocneho chlapca, 37 rocneho muza a este raz s e b a.

pridete, aby ste si znovu nastavili m i e r k u.

ako spravne vidiet seba.

mozno to (ne)bude naposledy...





No comments: