Sunday, January 13, 2013

archiv teba


vlastnim tvoje spomienky.

ty spominas.
ja ich zijem.

dospeli sme spolu...
davno... myslela si si.

tisko skladajuc biele kridla,
sepkala si, ze  m o z e m.

ked som zaspaval s tebou..
len v predstavach. bez teba.

v e l m i  bez teba.

nebola si pre mna. vtedy.

***

klamal som ta.

klamem vsetkych.

nikdy som nedospel.
odmietam vstupit na druhy breh,
svoje kridla skryvam.
nevzdam sa ich.
nikdy...

***

vyvrhel.

hladim na tvoj breh s odstupom.
nepochopeny, mozno zavideny, nenavideny.
ale hlavne...

v case aj priestore s l o b o d n y.

***

kridla.
chces sa ich dotknut?
trosku vonaju aj tebou,
citis?
nie?

zmyval som ta roky.

teraz uz...

mozem si dovolit.
c o k o l v e k.

***

vziat ta na lavicku,
ktora uz neexistuje,
posadit ta na jej zvysky.

amfiteater, ktory uz neexistuje.

ani TY nie.

***

(u mna neriesis program v telke, vies?)

***

tisic uz neexistujucivh laviciek.
neviem, ktore su tie prave.
nech su vsetky.

na kazdej ta znicim.
ukazem ti, kym si bola.

budes citit.
nie mna. seba...
seba.

SOM to, co TY uz nemas.

som sloboda, myslienka, fikcia...
som spomienka.

mozem byt cokolvek.
mozem byt ktokolvek.

mozem byt TEBOU.

***

vlastnim tvoje spomienky.

ulozil som ta navzdy...

***

ulozim ta navzdy.

chces?

1 comment:

Unknown said...

Čítam ťa už roky ... bez komentára. Ale dnes ( vlastne dva mesiace dozadu ) ma to znovu dostihlo. Zabila som už tak veľa mužov ( pre ktorých zomieram ) a neviem prísť na to, čo bolí viac. V živote stretávam dva typy ľudí, tých ktorí kážu o perspektíve, a tých ktorí žijú prítomnosťou.
Neviem to vysvetliť. Im, ani sebe.
Nestojím o perspektívu, nestojím o prítomnosť, chcem realitu.
Veci, ktoré existujú, nie čas, ktorý ich meria.
Zomieram a chcem existovať v každom z nich. Ale neviem to ani pomenovať. :)Aspoň že som milovala, tak ako viem,